Pokus – Skúmame statickú elektrinu, alebo ako sme liečili nezbedného motýľa

Pomôcky: balón, kartón, hodvábny papier, lepidlo

Našu bádateľskú pozornosť sme sa tentokrát rozhodli upriamiť na statickú elektrinu. Deťom som ju chcela priblížiť hravým a im ľahko zrozumiteľným spôsobom.

V rozprávkovom príbehu dážď premočil krídla motýľovi, ktorý si nedal povedať a neukryl sa pred lejakom. No napriek tomu sme sa mu rozhodli pomôcť a krídla mu vyliečiť.

Na kartóne už na deti čakal motýlik vyrobený z hodvábneho papiera. Detí som sa spýtala, ako by sme mohli krídla „opraviť“ a uviezť ich opäť do pohybu. Ale – bez pomoci rúk. Niektoré z detí napadlo, aby sme do krídel fúkli – a – podarilo sa.

Chceli sme ale nájsť aj iný spôsob. Podala som im nafúkaný balón. Deti si ho podávali a hovorili o jeho vlastnostiach: „Je modrý“. „Je mäkký a ľahký“. „Môže ľahko prasknúť“.

Jedno z detí som vyzvala, aby si balón pošúchalo o vlasy a priložilo ku krídlam. Tadaaaá! Krídla sa zdvihli! Deťom som povedala, že za to môže statická elekrina, ktorú bežne poznáme aj pri obliekaní pulóvrov.

Všetky deti si tento pokus nadšene vyskúšali (dokonca ani dievčatám neprekážalo, že majú potom strapaté vlásky :o)))

A čo sa stalo s vyliečeným motýľom? Možno uletel do inej rozprávky…

Pokus „Lávová lampa“

Pomôcky: sklená nádoba, voda, olej, potravin. farba, šumivé tablety

S deťmi sme sa rozhodli opäť sa zahrať na malých bádateľov – tentokrát sme si vyrobili lávovú lampu. Síce nám neslúžila na svietenie, ale zábavu sme si s ňou užili.

Deti najprv naliali do nádoby vodu (nezabudli sme si zopakovať aké má vlastnosti, či vonia a akú má farbu/nefarbu:o)) Následne sme priliali olej (o ňom sme si tiež čo-to povedali) – deti pozorovali ako sa najprv „pokúša“ zmiešať s vodou, no nakoniec ostal plávať na vode. Pridali sme trocha modrého farbiva a premiešali. Zafarbila sa iba voda.

Šumivú tabletu som najprv rozdelila na menšie časti, ktoré deti vhodili do nádoby. Farebné bublinky sa postupne dostávali na povrch cez vrstvu oleja a tvorili vo fľaši krásne útvary.

Deti potom ešte experimentovali a púšťali do nádoby ďalšie a ďalšie tablety. So záujmom sledovali ako sa voda s olejom „búria“ a farebná hladina stúpa.

Na záver odkaz pre rodičov: Deti sa chystajú urobiť si pokus aj doma :o)

Pokus: Neviditeľný atrament

Pomôcky: Doska na krájanie, biely papier, nôž, malá miska, citrón, vatové tyčinky.

S deťmi sme sa rozprávali o rôznych príbehoch, rytieroch, pirátoch, o mapách k pokladom, ktoré chceme uchovať v tajnosti, ako napísať tajnú správu. A na to potrebujeme neviditeľný atrament…

Postup:

  1. Rozkrojila som citrón na polovicu a vytlačila z neho šťavu do malej misky.
  2. Deti ponorili vatovú tyčinku do citrónovej šťavy a kreslili svoju správu alebo tajnú mapu. Spočiatku sme videli čiary, ktoré deti kreslili, ale ako citrónová šťava schla na papieri, stáli sa neviditeľnými.
  3. S pomocou našej školníčky, sme dali papiere na plech a vložili do rúry (200°C).
  4. Po polhodine sa naše neviditeľné znaky začali objavovať. S pomocou pani školníčky sme vytiahli plechy z rúry a nechali vychladnúť.
  5. Naše mapy – papiere pôsobili krehko. Teplo z rúry vysušilo papier a tam, kde bol papier obzvlášť horúci, vznikli aj vypálené znaky navyše.

Čo sa teda udialo?

Papier prirodzene hnedne vekom – citrónová šťava a ohrev proces urýchlia. Je to vlastne papier, nie citrónová šťava, ktorý zhnedne. Vďaka vypáleným znakom vyzerá papier starodávne.

Papier je vyrobený zo zmesi nazývanej celulóza, ktorá je tvorená tisíckami menších čiastočiek (molekúl) glukózy (druh cukru). Kyselina citrónová v citrónovej šťave oslabuje väzby medzi čiastočkami cukru, čím sa niektoré uvoľnia. Keď sa papier zohreje na viac ako 170°C, uvoľnené čiastočky spolu reagujú. Tento chemický proces sa volá karamelizácia. Vytvoria sa nové čiastočky, ktoré majú hnedú farbu a spôsobia, že je atrament viditeľný.

Pokus: Tajné písmo

Máte dobrého kamaráta alebo kamarátku? Chceli by ste im napísať tajný list, do ktorého by dospelí nemohli strkať svoj nos?

Pomôcky: pero, 2 listy papiera, misku vody.

Postup práce:

  1. Vzali sme si s deťmi jeden list papiera a ponorili ho na krátko do misky s vodou. Potom sme položili druhý, suchý list papiera, na mokrý papier.
  2. Na suchý papier deti napísali svoje mená. Mokrý papier sme nechali vysušiť a písmo, ktoré predtým bolo vidieť zmizlo.
  3. Aby naša správa ostala tajná, deti roztrhali suchý list papiera s podpismi na maličké kúsočky.
  4. A ako si správu prečítať? Jednoducho. Stačí, keď suchý list sme znova ponorili do misky s vodou. Písmo sa potom ako mávnutím čarovného prútika na papieri znova objavilo.

Čo sa deje?

Ak píšete perom cez suchý list papiera na vlhký papier, stláča guľôčka v náplni pera na popísaných miestach vlákna papiera k sebe. Týmito miestami potom, keď je papier mokrý, neprestupuje tak dobre svetlo. Preto sú tieto miesta tmavšie a správu možno prečítať znova len keď je papier mokrý.

Pokus: Cukríková dúha

Pomôcky: cukríky Skittles, tanier, voda

Tento týždeň sme sa s deťmi v triede rozprávali o geometrických tvaroch a o farbách. Na začiatku týždňa som im sľúbila prekvapenie – pokus, ktorý si spolu urobíme v piatok. Nepovedala som im viac, iba to, že uvidíme jednu netradičnú dúhu.

Porozprávali sme sa teda, kedy vidíme na oblohe dúhu a aké má farby, hovorila som im aj o tom, aké farby vzniknú, keď zmiešame základné farby.

Potom som vybrala balíček Skittles cukríkov. Deti zostali prekvapené a pýtali sa, či ich budeme jesť 😊. Sľúbila som, že neskôr áno, ale najskôr si s nimi urobíme sľúbený pokus.

Deti som rozdelila do skupiniek, aby si mohli pokus vyskúšať viaceré a videli ho zblízka a vyzvala ich, aby poukladali cukríky na pripravenú misku do kruhu tesne jeden vedľa druhého. Povedala som im, aby nedávali cukríky rovnakej farby vedľa seba.

Potom deti naliali do misky vodu z pohárika. Nie veľa, iba tak, aby boli cukríky trochu namočené. Tie za chvíločku začali púšťať farbu a začala sa pred našimi očami vytvárať krásna farebná dúha. Deti boli prekvapené a nadšené, porovnávali si navzájom svoje dúhy, pretože každej skupinke vyšla trošku inak, keďže si inak poskladali cukríky.

Na záver som im dovolila cukríky zjesť a vnemový aj chuťový zážitok bol dokonalý 😊

Pokus: Dúhová čaša – farbenie soli

Výchovno-vzdelávací cieľ: Opísať vybrané prírodné javy a podmienky ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania – farbenie soli práškom z otretej kriedy, presýpanie tuhej látky, vytváranie vrstiev nasypaním farebnej soli do nádoby.

Pomôcky: soľ (1 odmerka), farebná krieda (4 – 6 farieb), list papiera, kadička na soľ, poháre.

Na spestrenie týždňa s témou „Farby a tvary okolo nás“, som si pripravila niekoľko pokusov a jeden z nich je aj „Dúhová čaša“.

Postup práce:

  1. Najprv som nasypala odmerkou soľ do kadičky. Potom deti odmerkou vysypali soľ na papier položený na podložnej tácke. Porozprávala som im o jej používaní pri varení i na posýpanie chodníkov v zime. Nezabudla som im zdôrazniť, že soľ je vo veľkom množstve pre náš organizmus škodlivá. Niektorí odvážlivci si mohli vyskúšať aj chuť slanosti soli na jazýčku.
  2. Deti si vybrali farebnú kriedu a ja som im povedala, aby sa pokúsili kriedou zafarbiť soľ. Deťom, ktorým sa to nedarilo, som ukázala ako treba kriedu trieť po soli.
  3. Vyzvala som deti, aby zafarbenú soľ sa pokúsili vysypať do pripravených pohárov. Spoločne sme nato prišli, že najlepší a najrýchlejší spôsob, ako nasypať zafarbenú soľ do pohára, je zdvihnúť konce papiera, aby sa sformovala do kôpky.
  4. Deti postupne farebnými kriedami zafarbili ďalšie kôpky soli, ktoré následne nasypali do pohára tak, aby vznikli rôznofarebné vrstvy.

„Dúhové čaše“ sme využili na výzdobu našej šatne v škôlke.

Pokus: Farby v mlieku

Výchovno-vzdelávací cieľ: Opísať vybrané prírodné javy a podmienky ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania – rozpúšťanie potravinárskej farby, miešanie kvapalín, pozorovanie vplyvu saponátu na povrch kvapalín.

Pomôcky: voda (4-krát 10 ml), potravinárska farba v prášku (4 druhy), mlieko (100 ml), saponát (na umývanie riadu), vatové tyčinky, kvapkadlá (4 ks), misky, lyžica, kadičky.

Na spestrenie týždňa s témou „Farby a tvary okolo nás“, som si pripravila niekoľko pokusov a jeden z nich sú aj „Farby v mlieku“.

Postup práce:

  1. Najprv som nasypala do kadičiek potravinársku farbu. Potom deti pridali k farbe vodu, premiešali a pozorovali rozpúšťanie farby vo vode. Deti som upozornila, že sýtosť vzniknutého roztoku závisí od množstva pridanej potravinárskej farby v prášku.
  2. Na dno misiek som naliala mlieko (asi do výšky 1 cm). Deti skúmali vlastnosti mlieka, rozprávali sme sa o jeho význame.
  3. Potom deti nakvapkali do mlieka po päť kvapiek zafarbenej vody. Pozorovali, čo sa udialo. Mlieko sa začalo farbiť.
  4. Vatovou tyčinkou namočenou do saponátu sa deti opatrne dotýkali hladiny mlieka i farebných škvŕn. Pozorovali sme ako saponát vplýva na povrch kvapalín.

A čo sa udialo? Saponáty znižujú povrchové napätie kvapalín, a preto dochádza k rozptýleniu farbiva po celom povrchu mlieka.

Aktivita – Exkurzia do BIO pekárne

Kedže sme mali tému “remeslá a povolania”, navštívili sme s deťmi BIO pekáreň v Dunajskej Lužnej. Deti sa pozreli priamo do výrobne a mali možnosť vidieť tu dlhú, usilovnú cestu až k samotnému chlebíku. S pánom pekárom namleli zrno na múku a zarobili cesto podľa receptu. Potom pán pekár cesto zamiesil, spracoval, dal do ošatky a aj keď chlebík musel oddychovať do druhého dňa, skúsili sme si aj pec. Všetky výrobky sú celozrnné a z kvásku, robené ručne. Na záver sme mali možnosť rôzne výrobky aj okoštovať. Veľmi pekne týmto ďakujeme ochotnému pánovi pekárovi za čas, ktorý nám venoval, bol pre deti veľkým prínosom. Krásnou zážitkovou formou im priblížil význam remesla a dôležitosť v našej čo raz viac modernejšej dobe.

Pokus – Sneh v čaji

Pomôcky: 3 vrecká čierneho čaju, voda, rýchlovarná kanvica, citrón, lis na citrusy, studené mlieko, 3 vysoké poháre.

Deťom som rozprávala o zime, čo pijeme, aby nás zohrialo, keď sme napr. na svahu na lyžovačke alebo sánkovačke. Deti odpovedali, že majú najradšej ovocný čaj, a ja som sa ich pýtala, či už ochutnali aj čierny čaj, ktorý  je obzvlášť populárny v Anglicku. Angličania s obľubou pijú svoj čaj s mliekom alebo citrónom. Ale nikdy nie s oboma. A to má tiež svoj dobrý dôvod. S deťmi sme riešili, že aký…

  • Najprv som zaliala horúcou vodou v každom pohári čierny čaj.
  • Nechali sme ho niekoľko minút vylúhovať a potom som vrecká vytiahla.
  • Vytlačila som z polovice citróna šťavu v lise na citróny a deti naliali citrónovú šťavu do jedného z pohárov. Čo sa stalo? Čaj zbledol.
  • Do ďalšieho krajného pohára s čajom sme naliali mlieko. Čo sa stalo? Čaj tiež vybledol.
  • Do stredného pohára s čajom sme pridali citrónovú šťavu (čierny čaj je svetlejší). Ak sme pridali do kyslého čaju aj mlieko, začalo mlieko vločkovať. To znamená, že sa zrazilo. Deti obdivovali vytvárajúce sa vločky.

Čo sa teda udialo? Kyselina citrónová nachádzajúca sa v citrónovej šťave ničí mliečny proteín, ktorý sa nachádza v mlieku. Tento proces sa nazýva denaturácia. Bielkovina v mlieku mení svoju štruktúru. Tuhne a vytvára nechutné vločky v čaji. Takže dobrý čierny čaj si môžeme vypiť buď s citrónom alebo s mliekom.

Pokus – Lepkavý ľad

Pomôcky: ľadové kocky, nádoba s vodou, misky, kuchynská soľ, kúsky bavlnky

Tento týždeň nás škôlkarská téma „Voda, sneh a ľad“ sama nabádala na ďalší experiment :o) O chvíľu sa zo všetkých stanú malí kúzelníci…

Deti mi pomohli pripraviť pomôcky – misku s vodou, nádobku s ľadom, soľ, menšie misky. Keď som im podala nastrihané špagáty, začali ma zahŕňať zvedavými otázkami. Rozprávali sme sa o tom, ako a kedy sa voda zmení na ľad, kedy sa ľad už začne topiť a pod..

Deti mali pred sebou misku, do ktorej si naliali vodu a následne vložili kocku ľadu. Vyzvala som ich, aby sa kocku pokúsili vybrať pripraveným kúskom motúza. Po pár pokusoch pokrčili plecami – „nedá sa“.

Na rad prichádza soľ. Niektorí už vedeli, že soľ dokáže urýchliť rozpúšťanie ľadu.

Deťom som navrhla, aby špagát na kocke posolili a počítali (do 10; ale minimálne 10x). Zvládli to :o)

Potom už len stačilo potiahnuť motúz…a…tadaaaa, kocka ľadu ostala na ňom visieť.

PS: Ak budete tento pokus robiť doma, odporúčam urobiť veľa ľadových kociek – deti ho chceli viackrát opakovať :o)